Svet zelenými okuliarmi

Hudba: Elán

Autor: Peter Pavlac, Ján Ďurovčík, Boris Filan

Réžia a choreografia: Ján Ďurovčík

Premiéra: 29.10. – 30.10. 2011

Dĺžka predstavenia: 180 min. s prestávkou

Obsadenie:

JANA: Nela Pocisková, Miroslava Partlová, Dominika Richterová
TOMÁŠ: Peter Makranský, Tomáš Majláth, David Hartl
ERIK: Ján Slezák, Patrick Vyskočil
OTEC: Pavol Topoľský, Dušan Cinkota
MAMA: Lenka Salmanová, Marta Potančoková
BRAT: Angelo-Alex Alario, Marek Tholt, Daniel Hudák

Muzikál, pri ktorom sa autori voľne inšpirovali dielom Dáma s kaméliami od Alexandra Dumasa, vás prinúti spievať si alebo aspoň dupkať nohou do rytmu na hity od skupiny Elán, ktoré boli prevedené v modernejšom štýle, než na aký sme všetci zvyknutí.

Príbeh zo súčastnosti sa točí okolo študentky Jany, do ktorej sa zamiluje čašník Tomáš. Ich láske ale bráni Erik, súčasný Janin priateľ a vážny zdravotný stav jej malého brata.

Pri osobných dojmoch začnem od zápornej stránky.

Ôsmy svetadiel vo mne vzbudil očakávania na skvelý hudobný a kultúrny zážitok vďaka pozitívnym ohlasom zo všetkých strán, ktoré sa, žiaľ, tak celkom nenaplnili. Namiesto nadčasového príbehu, zmysluplných dialógov a kvalitného humoru, na mňa na „vypredanom“ amfiteátri čakala populárna telenovela. Keby som si lístok na toto vystúpenie mala kupovať sama, asi by ma to mrzelo ešte viac ako vyhodiť peniaz za oblečenie.

Je mi jasné, že skĺbiť príbeh so spevom a choreografiou je náročné a v tomto prípade obzvlášť, keďže piesne od Elánu sú dobre známe už pár desiatok rokov a bolo potrebné vybrať niekoľko z nich a vytvoriť k ním adekvátny príbeh. Avšak Nela akoby vypadla z oka tragickej hrdinky, ktorú stvárňuje v Búrlivo víne. Dej bol príliš povrchný a priamočiary. Dialógy nezaujímavé. Príliš veľa klišé.

Patrím do mladej generácie, ale tento príbeh ma vôbec nechytil za srdce, akoby sa ma vôbec netýkal. A Ďurovčík ma sklamal, ak si myslí, že divákov zaujme oplzlým humorom necelých päť minút po začiatku muzikálu. Celkovo stál za to len situačný humor, pretože na tom slovnom sa bavili len ľudkovia v teplákoch sediaci predo mnou a vyjedajúci kukuricu.

Milujem spev a tanec. A aj keď neviem, či mám právo hodnotiť niekoho kvality, keďže môj hlasový prejav by väčšina podľa „superstárovskej terminológie“ hodnotila – nemáš doživotný zákaz spievať, ale radšej spievaj len sama pre seba. Aj tak by som rada dodala, že hlavné postavy sa k sebe hlasovo veľmi nehodili. Mladík stvárňujúci Tomáša pôsobil pri Nele skôr amatérskym dojmom a jeho hlas v duetoch takmer zanikol. Nepáčili sa mi ani jeho sóla.

Zarazilo ma aj 15-minútové opozdenie muzikálu.

Klady

Asi by som mala obavy ísť na muzikál, ktorého piesne nepoznám. V tomto prípade som sa ničoho takého obávať nemusela, keďže sa rozhodli vzdať hold jednej z najpopulárnejších česko-slovenských kapiel. Kladne hodnotím moderné prevedenie skladieb, viachlasy, variabilitu hudobných štýlov, ale aj výber skladieb (zamerali sa aj na menej známe, no rovnako krásne skladby).

Za pochvalu ďalej stoja Ďurovčíkové choreografie, kde kombinoval moderný s ľudovým štýlom. Bolo mi trocha ľúto, že som si zabudla okuliare a nemohla si vychutnať všetko do najmenších detailov, pretože to vyzeralo vskutku vkusne.

Hoci Nela nepatrí medzi mojich obľúbencov, piesne v jej podaní mali hĺbku, emóciu a cit. Skrátka počúvalo sa to naozaj dobre.

K pozitívnejším stránkam patrí aj originálne prevedenie niektorých scén, napr. v obchodnom centre, kde sa striedali rôzne obchody, Jana s Tomášom na hojdačke, chalani za plotom „kryjúci chrbát“ alebo aj promenáda vysnívaných dievčat.

Scény s bratom – tie boli milé a vtipné. 

Tragický koniec. Hoci sa dal predvídať, mám pre také konce slabosť.

Za zmienku by ešte stála myšlienka mojej sesternice: „Keď už som si to zaplatila, tak urobím všetko preto, aby sa mi to vystúpenie páčilo.“

Koniec koncov, hudobná stránka bola v poriadku, takže sa možno nechám nahovoriť na ďalší muzikál. A na kvalitnú drámu si zájdem zas inokedy.